Írsku históriu podobne ako iné krajiny sprevádzali po stáročia vlny tragédiou, ale zároveň aj hrdinných dobrodružstvo. Dnešné Íri prastarej legendy o svojich predkoch berú veľmi vážne a sú im všetkým veľmi blízke. Podľa zachovaných pamiatok z doby kamennej sa domnievame, že Írsko je obývané už najmenej 8000 rokov. Krajinu začali osídľovať britskí osadníci a lovci, ktorí však v tej dobe ešte používali primitívne nástroje. Prvá skutoční poľnohospodári, ktorí si vedeli zaobstarať živobytie a poznali obchodovania, do Írska totiž prišli až okolo 3000 rokov pred naším letopočtom. V tejto dobe sa tiež začína rozvíjať vzájomná úcta a úcta k mŕtvym, hroby a hrobky z tej doby, totiž boli veľmi honosné a impozantný. Okolo roku 500 pred Kristom sa tu začínajú stavať mohutnej stavby a hradby, z ktorých sa mnohé zachovali dokonca aj do dnešnej doby. Čas od času podnikali írski obyvatelia nájazdy na rímsku Britániu, aby získali korisť a otrokmi. V 5. storočí počas jedného takého nájazdu pochytali írska komanda veľký počet zajatcov a medzi nimi bol aj šestnásťročný chlapec menom Patrik. Ten niekoľko rokov pracoval ako pastier, ale potom utiekol do Galie, kde sa stal mníchom. Neskôr sa vrátil do Írska a obohatil tamojšie pohanov na kresťanskú vieru a stal sa tak patrónom celého národa. Jednou z novôt sv. Patrika bolo zavedenie systémov kláštorov po celom Írsku, okolo ktorých sa sústreďovali všetky cirkevné činnosti. Írsko sa takto stalo ostrovom učencov a misionárov.
Na konci 8. storočia začali nájazdy Vikingov na Írsko a Britániu, ktoré v Írsku zničili veľké množstvo kláštorov a stavieb. Vikingovia však v Írsku založili prvú naozajstná mesta, vrátane Dubline a naučili Írov stavať lode.
Počas 12. storočia medzi sebou o moc nad Írskom súperilo značné množstvo malých i väčších kráľovstva. Kráľ mene Diarmait Mac Murchada z Leinster, ktorý sa o Írsko veľmi zaujímal, bol v tej dobe násilne vyhnaný vtedajším írskym kráľom. Mac Murchada teda utiekol do Aquitania, kde sa stretol s Henrichom II., Od ktorého dostal povolenie naverbovať normanskej rytiera, aby získal svoje vytúžené kráľovstvo. Normanští rytieri do Írska dorazili roku 1167 a dobyli kráľovstvo pre Mac Murchada. Ten okamžite vymenoval svojho nevlastného syna Richarda de Clare dedičom celého svojho kráľovstva. Tento čin však vyvolal u anglického kráľa Henricha II. také rozpaky, že sa rozhodol Írsko získať pre seba.
V 14. storočia Írsko postihla morová epidémia, ktorá vtedy zasiahla najmä obyvateľov miest. Po úniku morové vlny sa do popredia dostali írskej zvyky a írsky jazyk a Angličanmi kontrolované územie sa smrskla iba na Dublin a jeho okolie. Na konci 15. storočia anglický vplyv na ostrove už takmer vymizol. Bolo to hlavne tým, že Britov viac zamestnávali ich vlastné vojny ako miestnej situácie.
Za najkrvavejšie obdobie v írskej histórii sa považuje 17. storočia, v ktorom sa uskutočnili hneď dve dlhé občianskej vojny, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí a vo výsledku vyvlastnili pôvodnej katolíckej vlastníkmi pôdy. Na konci prvej polovice 19. storočia potom prišiel do Írska krutý hladomor, ktorý okrem hladu v krajine spôsobil bohužiaľ aj masovú emigráciu. Z Írska, ktoré malo pred hladomorom cez 8 miliónov obyvateľov, ich zostalo iba 4,4 milióna.
Počas dvoch svetových vojen bolo Írsko po väčšinu času neutrálne a to ho ušetrilo vojnových strastí. Desiatky tisíc Írov sa však dobrovoľne prihlásili na pomoc britskej armáde.
V roku 1921 sa potom Írsko rozdelilo na dve časti. Raz bolo Severné Írsko (ktoré naďalej zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie) a druhú slobodný írsky štát neboli Írska republika.
